Nádeje jesene

Autor: Mária Škamlová | 10.10.2012 o 17:34 | (upravené 30.1.2013 o 12:31) Karma článku: 9,93 | Prečítané:  344x

Listujem vo farebných letných časopisoch. Sudoku, krížovky, jahody, kvietkované šaty a poviedky, ktoré sa rýchlo zabudnú. Otáčam pokreslenými stránkami a cítim sa jesenne. Letno-jesenne. S dávkou dobrej knihy a slnečných lúčov na deň a s veľkou šálkou čaju a pomalým filmom na večer. Mám nádchu, ktorú som povýšila na typicky jesennú, lebo čo dýcham, či vlastne nedýcham, sú spomienky na predošlé jesene. Lásky načaté na konci leta, ktoré dostali svoj vážny rozmer práve na jeseň. Dotyky rúk, prvé chladné večery, pohár vína a dlhé pohľady. Pri čaji, v daždi, pri stromoch a v o pár čísiel väčšej mikine na ramenách.

Veľa prší. Až z toho človek ochorie. A potom pri šálke liečivého čaju píše, že je mu už lepšie a teplota klesla. Možno len ochorel z lásky, zaľúbenie vždy tak nejak prekvapí... rozum.

Listujem v spomienkach, letných i jesenných, chladných a hrejivých. Čítam prichádzajúce správy a neodpisujem. Nechcem, aby sa jeseň spájala s mojím menom na nesprávnom mieste... Na neopätované lásky čakajú iné ročné obdobia. Zapijú sa ľúbovníkom, zajedia čokoládou, zabudnú sa v preplnených diároch a nakoniec nájdu iný zmysel, v aký dúfali. Snáď leto...

 

Vystupujúc z metra mi padne zrak na dve červené hlavy. Mama s dcérkou. Ona už má isto veľa odžitého, cez radikálne zmeny strihu pri rozchodoch, prvé šediny z práce, vypadané vlasy po pôrode, až po kaderníkov, ktorí experimentami overovali svoje čerstsvé poznatky a jej trpezlivosť. Áno, má ich stále krásne. No ja neviem odtrhnúť oči od dievčatka vedľa nej. Môže mať tak osem rokov. Vlasy má zopnuté v cope dlhom skoro po pás. Husté, vlnité, viac červené ako ryšavé. Túžim vidieť jej tvár, no vidím ju len po kúskoch. Najprv oči sfarbené dozlata, ktoré dvíha v strop, lebo sa jej čosi nepáči. Pri otočení na schodoch vidím jej porcelánovú pleť a dokonale súmerné rysy. Pri ďaľšom zvedavom obzretí jej oči vyzerajú už ako bledomodré. Možno vie meniť ich farbu podľa nálady. Dievča premenlivej jesene...

Aj ona raz bude mať nohy zaborené v suchých žltých listoch, podlamujúce kolená a divo bijúce srdce. Mlčky bude počúvať o svojej neobyčajnej kráse a rozprávať budú len jej oči so zvláštnymi odleskami smútku a tajomna. Zamilovane šťastná a tak zvláštne krehká odrazu...

 

Kráčam si jeseňou, tými poslednými dňami, kým začne univerzita, celkom pomaly, pomaličky. Túto jeseň chcem dlhú a nenáhlivú, spraviť si každý deň chvíľku na šálku čaju, pár riadkov z dobrej knihy, kúsok ťažkého filmu, zbieranie listov a varenie gaštanov, snívanie snov a strácanie sa v zmoknutých uliciach. Robiť si nekonečné plány a veľa sa pýtať, pozorovať v metre ľudí a zvedavo sa otáčať. Písať vo veršoch a fotiť jeseň. Zapĺňať diáre...odhodlane a s chuťou. Krásne naivnou, žijúcou z večných  nádejí v nové začiatky.

 

A aspoň jeden dlhý večer byť schovaná pod dekou s tou typicky jesennou nádchou a spomienkami.

Mojimi...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?