Čo zostane...

Autor: Mária Škamlová | 17.11.2014 o 10:07 | (upravené 17.11.2014 o 22:50) Karma článku: 5,51 | Prečítané:  540x

Z jedného dňa, roka, života... Keď ešte včera sa všetko zdalo iba hra.   

Objímaš ma v daždi, posledný rýchly bozk a zbohom. Vidím ako na druhej strane cesty otváraš svoj dáždnik a to je posledná fotka teba, čo mi ostáva.  Dni pred ňou sú už len spomienkou, niečím, čo viac nemôžeme nahmatať, len cítiť. A ja ťa cítim každý večer, keď sa prikrývam paplónom a vdychujem posledné stopy tvojej vône. 

Milujem vôňu espressa. Ľudí s dáždnikmi, ktorí si idú po svoju rannú dávku s čerstvým croissantom. Talianska káva je silná a krátka. Pije sa rýchlo, nepotrebuje spoločnosť priveľa slov. Je podobná talianskym priateľstvám – opantá vás vôňou (slovami), no rozplynie sa v okamžiku. Tu na severe niet času, zbytočne ma niekto bude presviedčať o opaku. To len my, Slováci, si ku káve sadáme a rozprávame svoje životy. Naša káva je len akýsi slabý odvar, no priateľstvá trvajú roky... či veky. Môžeme závidieť noblesu s akou si Taliani zapaľujú v daždi cigaretu, no rozhodne nie samotu. 

Daniel sedí na posteli a posmieva sa mi. Bez slov, no i tak na trojročné dieťa až príliš okato. Čaká čo urobím, no ja neviem, čo sa robí v takých situáciach. Nie som mama, len teta. A tak si ho beriem do náručia a pokračujem v čítaní rozprávky pre toho staršieho. A neskôr počúvam jeho pravidelný dych. Objíma ma svojou malou ručičkou a občas sa dotýka mojej tváre, aby sa uistil, že som naozaj pri ňom.

„O dva roky by som chcela dieťa,“ počujem zo svojich úst.

„Prosím nežartuj!“

Dva roky sa mu zdajú byť nebezpečne málo, no mne sa zdá byť 28 rokov nebezpečne veľa. On bude mať 32 a bude sa cítiť ešte stále ako mladé šťeňa a mne pravdepodobne bude píliť uši zvuk biologických hodín. Radšej budem veriť, že dva roky je kopec času, dosť na to, aby sme sa obaja konečne zbavili svojich strachov. 

Čo z nás zostane o dva roky? Z týchto chvíľ...

Z fotografií a koláží v izbe, kde som teraz... Kto teraz býva v byte, kde sme sa do seba zaľúbili? Život beží a my ešte stále nevieme vychutnávať naplno jeho okamžiky. Sme o čosi šikovnejší a trpezlivejší ako včera, no ešte stále pochabí ako keď sme mali „násť“ a život bol hrou... Príde nám to ako včera. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?