Keď chýba dotyk mamy

Autor: Mária Škamlová | 6.4.2016 o 15:52 | (upravené 6.4.2016 o 15:57) Karma článku: 9,94 | Prečítané:  1179x

Vojdem do triedy, predstavím sa, deti ma pozdravia. Raz, dva, tri... To je väčšinou čas, ktorý ubehne, kým sa na mňa „nalepí“ prvý odvážlivec. 

Objímajú ma, sadajú si mi na kolená, chcú, aby som ich držala za ruku, chcú sedieť vedľa mňa... Scény, keď deti sú tri a miesta len dve (naľavo a napravo) sú tie najbizarnejšie a neraz ma postavia na nohy. Vravela som si, čím to je. Čím to je, že niektoré deti tak zúfalo túžia po ľudskom kontakte a iným bohato stačí, že sa mi pochvália so stavbou z lega a nestrácajú čas bitkami o moju ruku, či miesto na kolenách.

 

A potom som si to všimla. Príchod rodičov.

Otvorenie dverí, prvé pohľady a uvítanie – to je ten okamih, čo toho vysvetlí viac ako tisíc slov.  A neraz mi z toho ostane smutno... Lebo vidím ako chlapec, ktorý po celý deň hľadal spôsob ako mať kúsok pozornosti a nehy len pre seba, prichádza k mame, ktorá naňho ani nepozrie a plagáty vonku, či klebetenie s vychovávateľkou ju zaujímajú omnoho viac.  Vidím uponáhľaného otca, ktorý chce len splniť svoju povinnosť a odniesť svoju dcéru bez zbytočného zdržovania domov. Mamu, ktorá svojej dcére (hviezde z reklamy na Pampers) ráno spravila perfektný, na moje pomery aj dosť komplikovaný, prepletaný cop a keď k nej príde dcéra, na ktorej je vidno, že sama nevie čo má od uvítania očakávať, tá len rozpráva s učiteľkou o vrkoči, ktorý odišiel spolu s poobedňajším spánkom. Naozaj prestrašná škoda!

Spoznala som veľa vychovávateľov a nie pár zastáva názor, že deti by sa nemali maznať. Dokonca v poslednej triede, kde som bola, trojročné deti uložia do postele a vôbec sa nezaujímajú o to, či zaspia alebo nie. Sadnú si k stolu a veselo si robia pri kávičke svoje veci, zatiaľ čo ja niektorých uspávam. Áno, staromódne dotykom, a na počudovanie zaspávajú pomerne rýchlo.

Deti potrebujú pravidlá, to je jasné. No vymyslieť ich sto a každý deň pridávať nové mi príde nezmyselné. Ako mi príde nezmyselné, aby sa dieťa bálo objať svojho vychovávateľa.

Ak sa aj v materskej škole či dokonca v jasličkách má deťom odopierať zdravá miera ľudského kontaktu, čo sa stane s tými deťmi, ktorým chýba aj doma od mamy a otca? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?